Počas slávnostných bohoslužieb sa veriaci spolu s biskupmi a kňazmi
radujú z Kristovho víťazstva nad smrťou. Pripomínajú si víťazné
zavŕšenie Ježišovej vykupiteľskej úlohy a nádej na večný život, ktorú
priniesol ľudstvu.
V gréckokatolíckej cirkvi sa v Nedeľu paschy robia bohoslužby už od
skorých ranných hodín, keď sa koná utiereň vzkriesenia s tradičným
posvätením jedál.
Podobné obrady budú aj v chrámoch pravoslávnej cirkvi, ktorá Paschu –
Veľkú noc slávi tento rok o týždeň neskôr. Dôvodom je výpočet podľa
starobylých kánonov. Stáva sa, že sviatky slávi v rovnakom termíne spolu
so západnými kresťanmi. Termín Paschy – Veľkej noci sa vypočítava podľa
jarnej rovnodennosti, splnu mesiaca a židovského Pesachu.
Slávenie zmŕtvychvstania Ježiša Krista v kresťanských cirkvách pokračuje
aj na Veľkonočný pondelok nazývaného aj ako Pondelok vo veľkonočnej
oktáve (10. 4.).